A čo história? Niekoľko zaujímavostí a faktov z čias minulých.

Nositeľ Nobelovej ceny, nemecký spisovateľ Thomas Mann raz povedal: "Kto nepozná minulosť, nepochopí budúcnosť." Inšpirujme sa citátom, ktorý má univerzálnu platnosť v každom okamihu hociktorého storočia a poďme na krátku prechádzku históriou ľudstva, kde kvalita zohrávala menšiu, alebo väčšiu úlohu.

Obr. č.1.: Pazúrik a jeho
rôzne formy
Úplne na začiatku vekov, kedy sa prvý človek krčil pri ohni v jaskyni spolu so svojou tlupou si potreboval nakrájať korisť, ktorú sa mu podarilo uloviť. Nemal čím. Stretol sa prvý krát s problematikou kvality. Spýtal sa sám seba a svojich prísediacich pri ohni:"Ak niečo vyrobím, vyrieši nám to náš problém a prinesie nám to, čo vyrobím skutočne úžitok? Alebo len vynaložím zbytočne úsilie na prácu?"[1] A tak sa aj stalo, že odvtedy  sa začal vyrábať revolučný nástroj, pazúrik.

V období okolo roku 1700 pred n.l vznikol pravdepodobne jeden z najstarších zákonníkov na svete, ktorý sa volal Chammurapiho zákonník. V ňom stoja prvé zmienky o právne upravenej kvalite, napríklad v oblasti stavebníctva. Píše sa: "Ak budova spadne a pritom zabije jej vlastníka, potom bude zabitý aj jej staviteľ.Ak sú zabité vlastníkove deti, potom budú zabité aj deti staviteľa."[2] Iný zdroj spomína aj prvotné formy ručenia: "Ak staviteľ postaví pre niekoho dom, aj keď nie je ešte dokončený a jeho steny nie sú pevné a spadnú, tak musí tento staviteľ vystavať  steny znovu zo svojich vlastných prostriedkov.[3] Kvalita bola medzi ľuďmi vnímaná prostredníctvom stanovenia poriadku a uložených sankcií, ktoré zaručovali poriadok v spoločnosti. Sankcie boli v praveku naozaj kruté. V oblasti, v ktorej sa momentálne nachádzame, teda Mezopotámia, Sumer a Babylon  sa po prvý krát varilo aj pivo. Aby sa zvýšila kvalitu piva, topili starí Babylončania zlých pivovarníkov priamo v ich pive pochybnej kvality.[4]

Obr. č.2.: Jeden z najznámejších
akvaduktov Pont du gard
V období antického Ríma nájdeme tiež niekoľko dôkazov o manažérstve kvality. Budovateľské nálady ostali zhmotnené v podobe majestátnych akvaduktov. Jednou z pohnútok budovania akvaduktov bolo zlepšenie kvality vody a jej prívodu do miest z prameňov. Dostupnosť čerstvej a nezávadnej vody zmenila rapídne zdravotné pomery vo veľkých mestách. V roku 753 pred n.l. sa položili základy tzv. "večného mesta". Odvtedy sa začalo budovať veľké rímske impérium. Tvar stavebných tehál však nebol jednotný. Známe sú tehly aj so štvorcovou, aj s obdĺžnikovou základňou (20-60 cm) a hrúbkou od 2-10 cm. Lýdsky formát tehly bol najrozšírenejší. Mal rozmery 40x30x6 cm. Naviac rímske tehly mali vyrazenú značku majiteľa tehelne, resp. čísla légie. V tom období sa používali tehly najmä na stavbu hraničných opevnení.[5] Žeby práve nejednotnosť veľkosti tehál spôsobila rozdelenie Rímskej ríše v roku 395 a postupný zánik impéria? 

S pádom Západorímskej ríše sa datuje prelom praveku a stredoveku. Od konca 13. storočia do začiatku 19. storočia sa začali európsky remeselníci organizovať do cechov. Cechy boli zodpovedné za prísne pravidlá týkajúce sa kvality výrobkov a služieb. Bezchybné produkty sa pravidlá ich výroby boli potvrdené zvláštnym označením, resp. symbolom, ktoré udeľovali inšpekčné komisie. Na produktoch sa častokrát nachádzal aj druhý symbol. Túto značku umiestňovali samotní remeselníci, výrobcovia. Jej prvotný význam spočíval v tom, že sa pomocou nej dal zistiť pôvod chybného tovaru. S postupom času sa vnímanie značky zmenilo, značka začala reprezentovať dobrú povesť remeselníka. Našli by sme ju na kamenárskych produktoch, na rytierskom brnení, kožiarskych výrobkoch ako sedlá, zbraniach, atď...Značky slúžil ako dôkaz kvality pre zákazníkov v celej stredovekej Európe. Tento prístup ku kvalite spracovania bol dominantný až do priemyselnej revolúcie na začiatku 19. storočia.[6] Zaujímavý je aj spôsob testovania kvality stredovekého piva. Inšpektor vylial pivo na drevenú lavicu. Potom si na lavicu sadol v kožených nohaviciach a keď sa k lavici prilepil, znamenalo to, že pivo je kvalitné, teda že obsahuje dosť zvyškového cukru i ďalších látok.[7]

Obr. č.3.: Obdobie priemyselnej
revolúcie a zavádzanie nových
 technológií do výroby
V období priemyselnej revolúcie a v časoch po nej, teda na začiatku 20. storočia, nastali vďaka masovej výrobe a zavádzaniu nových výrobných technológií mnohé, často prevratné zmeny. Začali sa prijímať nové pohľady na dovtedy vyrábané produkty, postupy a menili sa tradície. Ani kvalita produkcie sa nevyhla zmene. To sme však už v novodobej histórii ľudstva, v období, kedy sa manažment kvality začal búrlivo rozvíjať, najmä po prvej svetovej vojne.

Či pravek, starovek, alebo stredovek, kvalita bola, je a bude vždy prítomná. Pomocou nej hodnotíme, či je niečo dobré, alebo zlé. Ukazuje smer, kam sa máme uberať, pretože jej cieľom je zlepšovanie a dosahovanie nových, lepších cieľov. 


ZDROJE:
[1] MATEIDES, A., et al. Manažérstvo kvality - história, koncepty, metódy. 8th ed. Bratislava: Epos, 2006. 751 p. ISBN 8080576564.

Komentáre

Obľúbené príspevky